Skúšobný poriadok SD
SKÚŠOBNÝ PORIADOK PRE SKÚŠKY DURIČOV
- DRUHY SKÚŠOK
V poľovných revíroch, v ktorých sa loví diviačia zver, sa používajú na durenie plemená duričov a ostatné plemená, ktorým je umožnené absolvovať skúšky duričov.
Kvalifikáciu poľovnej upotrebiteľnosti na dohľadávanie diviačej zveri môžu plemená duričov získať na týchto druhoch skúšok:
1.1. Skúšky duričov – SD
sú prípustné pre plemená duričov, teriérov, sliedičov a jazvečíky, ktoré v deň konania skúšok dosiahli vek 12 mesiacov. Preskúšavajú sa na nich jednak vlohy a jednak stupeň výcviku a zapracovanosti psa na stope diviačej zveri.
Usporiadateľ zabezpečí na skúšky duričov vhodné lokality s dostatkom zveri (minimálne dva priehony) na poľovačku, aby každý skúšaný pes mal možnosť prísť do styku so zverou. Pre účastníkov priehonu zabezpečí dobre viditeľné označenie (napr. oranžové vesty). Na odoberanie psov od diviaka v oplôtku zabezpečí usporiadateľ podberák (podobný, ako sa používa pri love rýb).
Vodič má mať na skúškach duričov vhodnú zbraň na lov diviačej zveri a signalizačnú pomôcku na privolávanie psa – poľovnícky roh alebo trúbku. Psa má na skúškach viesť na hladkom pracovnom obojku. Pred vypustením na hľadanie musí psovi obojok sňať a ponechať mu na krku len gumený pás s farebnými stužkami, ktorý sa používa na rozlíšenie totožnosti psov pri práci v revíri. Farba stužky sa uvedie v rozhodcovskej tabuľke k číslu žrebu. Pás má len voľne obopínať krk psa, nemá byť ani veľký, ani tesný. Stužky majú byť z klzkého materiálu, aby sa nezachytávali na konároch. Odporúča sa pripnúť na pás aj adresu majiteľa pre prípad nájdenia psa pri odídení za zverou na väčšiu vzdialenosť.
Skúšky duričov sa konajú dva dni.
1.1.1. Udeľovanie titulu diviačiar
Na skúškach duričov možno udeliť psovi, ktorý sa umiestnil v I. cene, titul „diviačiar“, Tento titul sa môže udeliť len vtedy, ak z celého správania sa psa bolo zrejmé, že sa pri hľadaní zameriaval len na diviačiu zver, dával jej prednosť pred inou zverou, preukázateľne a opakovane s touto zverou počas celých skúšok intenzívne pracoval. Neberie sa do úvahy kontakt psov s diviačou zverou v diviačích oplôtkoch.
Udelenie titulu musí rozhodca uviesť v rozhodcovskej tabuľke, v prehľade výsledkov skúšok a v preukaze o pôvode psa v rubrike „poznámky“. Na žiadosť majiteľa zapíše SPZ psa do „Knihy diviačiarov“ a zápis uvedie aj na prvej strane preukazu o pôvode. Titul „diviačiar“ sa píše pred menom psa.
1.2. Farbiarske skúšky duričov – FD
môžu ich absolvovať všetky plemená duričov, teriérov, sliedičov, jazvečíky a farbiare bez obmedzenia veku a výšky psa v kohútiku. Zisťuje sa na nich schopnosť psa dohľadať poranenú diviačiu zver. - PREDMETY SKÚŠOK
2.1. Čuch
Kvalitu čuchu možno najlepšie posúdiť pri hľadaní a durení, najmä pri držaní zajačej stopy. Pes s jemným čuchom, ktorý ho vie aj správne používať, nielenže zver rýchlo nájde, ale z jej stopy nezbieha, vytrvalo a spoľahlivo ju sleduje a čerstvú stopu sústavne hlási bez častých a dlhých pomĺk, väčšinou pracuje s vysokým nosom. Naopak, pes so slabším čuchom nachádza zver neskoršie, z jej stopy častejšie schádza, v dôsledku čoho sa aj častejšie odmlčuje a obyčajne po krátkom a nesúvislom durení stopu definitívne stráca. Stáva sa, že pri tom dlhšie hľadá aj svojho vodiča. Kvalita čuchu sa posudzuje počas celých skúšok a hodnotí sa nakoniec. Treba pritom zohľadňovať aj vonkajšie vplyvy, ako je mimoriadne sucho, silný mráz, snehová prikrývka z tvrdého zamrznutého snehu ap.
2.2. Hľadanie
Pri skúšaní disciplíny „hľadanie“ sa púšťa naraz maximálne 6 psov do priehonu podľa vyžrebovaných čísiel. Rozhodcovia postupujú v priehone s vodičmi, prípadne sa postavia na vhodnom mieste v priehone tak, aby mali čo najlepší prehľad o hľadaní psov. Usporiadatelia skúšok zabezpečia, aby vodičov usmerňovali osoby, ktoré terén poznajú a s ktorými je dohovorené miesto zrazu po skončení priehonu. Všetci účastníci priehonu musia postupovať vyrovnane, hlasito sa ozývať a vzájomne kontrolovať vyrovnanosť postupu v priehone.